Pôda ako Boží dar a jej zodpovedné využívanie v súčasnom svete. Závery a odporúčania z konferencie 22-23. mája 2015 v Ľutine.
Motto konferencie:
„Na Slovensku je mnoho zanedbanej poľnohospodárskej pôdy a na druhej strane mnoho nezamestnaných mladých ľudí, ktorí by mohli podnikať v ekologickom chove zvierat a v pestovaní plodín, rastlín. Táto konferencia chce byť povzbudením v tejto dôležitej práci.“
Medzinárodnú konferenciu o pôde v úzkej spolupráci s Arcibiskupským úradom Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove zorganizovala Environmentálna subkomisia KBS. Konferenciu zvolal a zastrešil predseda subkomisie Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita. Publikačným výstupom z konferencie je zborník s rovnomenným názvom, v ktorom je uverejnených 20 príspevkov (10 z nich odznelo priamo na konferencii): Babjak, J. (ed.), 2015: Pôda ako Boží dar a jej zodpovedné využívanie v súčasnom svete. Prešov : Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska, Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, 146 s., ISBN 978-80-89543-24-3. Tu si môžete zborník stiahnuť: Pôda ako Boží dar
Závery a odporúčania z konferencie:
1. zabezpečiť dostatočnú informovanosť potenciálnych záujemcov o podporu mladých farmárov a jednoduchosť formulárov potrebných pre prihlásenie sa do schémy Podpora rozvoja vidieka 2014-2020, ako aj iných schém, napr. podnikateľských zámerov „Mladého pôdohospodára“ (prezentácia M. Barbariča); [prezentácia 1, prezentácia 2]
2. vytvoriť jednoznačný mechanizmus prideľovania poľnohospodárskej pôdy zo štátneho pozemkového fondu mladým a novým malým gazdom, ak si o to požiadajú; vyriešiť konflikt blokovania dostupnosti pôdy cez predlžovanie zmlúv o nájme agro-(veľko)podnikateľmi;
3. na úrovni legislatívy zabezpečiť, aby sa s pôdou ako Božím darom „nekupčilo“ (v súčasnosti majetní ľudia skupujú pôdu), štátnu pôdu by mal byť schopný odkúpiť iba začínajúci, resp. malý farmár s vlastníctvom pôdy pod 100 hektárov; pôdu vo vlastníctve Cirkvi nepredávať, skôr rozširovať;
4. cirkevnú pôdu chápať ako dôležitý a dlhodobý zdroj potravín, financií, ako aj ekologických služieb pre celé cirkevné spoločenstvo a snažiť sa zabezpečiť jej čo najlepšie využitie s prioritnou podporou rodinných, komunitných fariem (P.Vilček, s. 14);
5. zvýšiť ochranu úrodnej pôdy predovšetkým pre pôdohospodárske účely a nepredávať ju na výstavbu priemyselných parkov, resp. veľkých obchodných reťazcov; pre bezproblémové prinavrátenie poľnohospodárskej pôdy, porastenej náletovými drevinami a kríkmi, jej pôvodnému účelu zosúladiť dikcie časti zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 17 a vyhláška č. vyhlášky č.24/2003 Z .z.) a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (§3 a § 25);
6. prijať opatrenia, ktoré zachovávajú a rozvíjajú rôznorodosť ekosystémov v krajine, vytvárať priestor pre vysokú biodiverzitu, ktorá posilňuje stabilitu produkčného agro-ekosystému (pozri zborník – I.Vološčuk, s.52; J. Burkovský, s.105; I. Rybár, s. 121);
7. ekologické poľnohospodárstvo chápať ako prioritný spôsob obhospodarovania pôdy v súlade s Božími zákonmi, pre využívanie cirkevnej pôdy by malo byť záväzné (pozri zborník – napr. J. Šlinský, s. 19 (AgroKruh); J. Kaniansky, s.131);
8. pri práci s Rómami brať si príklad z existujúcich úspešných projektov ich zapojenia do poľnohospodárskych aktivít (napr. projekt Barardo, pozri zborník – Š. Straka, s. 27); [prezentácia 3]
9. pri vytváraní legislatívy, ako aj pri samotnom hospodárení prihliadať na zachovanie biodiverzity rastlín a živočíchov a podporovať druhovú rozmanitosť; rešpektovať biotopy v susedstve poľnohospodárskej pôdy; časopriestorovo vhodne zosúladiť práce na poli s rozmnožovaním živočíchov – aby nedochádzalo k zničeniu vývinových štádií hmyzu, vajíčok a mláďat vtákov (napr. pri skorom, resp. pásovitom kosení lúk a pod.);
10. klásť dôraz v materských, základných a stredných školách, ako aj v širokej verejnosti na environmentálnu výchovu prostredníctvom príkladov a zážitkového učenia (vychádzky do prírody, školy v prírode, viacdenné pobyty na gazdovských dvoroch, farmách, cirkevné farmy a pod.), pri ktorom možno zažiť priamy kontakt s prírodou, pôdou, rastlinami, zvieratami a naučiť sa vnímať krásu a hodnotu prírody – stvorenstva okolo nás (pozri zborník – napr. M. Ostrowski, s. 36; J. Terek et J. Kaniansky, s. 52; M. Saniga, s. 100); [prezentácia 4, prezentácia 5]
11. komunitou podporované poľnohospodárstvo chápať ako novodobý koncept podpory rodinných fariem na Slovensku (prezentácia D. Lešinského + www.cepta.sk – CSA systémy); [prezentácia 6]
12. sprísniť opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín a živočíchov, predovšetkým cieleným využívaním pôdy, v čom by Cirkev mala byť príkladom (pozri zborník – E. Gojdičová, s. 72; J. Terek, s. 80); [prezentácia 7, prezentácia 8]
13. prijať všetky účinné protierózne opatrenia na zabránenie odnosu pôdy a degradácie jej úrodnosti a minimalizovať negatívne vplyvy klimatických zmien (pozri zborník – E. Bublinec a J. Kobza, s. 43); [prezentácia 9]
14. preferovať prírode blízke pestovanie lesných porastov a racionálne využívanie ich produkčných a verejnoprospešných funkcií (pozri zborník – J. Tutka, s. 88); [prezentácia 10]
15. uzákoniť drevo ako strategickú ekologickú surovinu, podporovať spracovanie drevnej hmoty na regionálnej úrovni, prijať podporné mechanizmy na maximálne (komplexné) zhodnocovanie dreva v SR a zakázať/obmedzovať vývoz guľatiny;
16. v rámci cirkevného spoločenstva viesť ľudí k úcte k pôde a jej plodom ako k Božím darom, ako aj k všeobecnej úcte k stvorenstvu ako takému (k všetkým zložkám životného prostredia – pôda, voda, ovzdušie, biota…) a vštepovať tento postoj od útleho veku deťom. Cirkev by mala ísť príkladom praktickými iniciatívami na úrovni jednotlivých farností, napr. budovaním náučných chodníkov, malých chovov tradičných hospodárskych zvierat, podporou hniezdenia vtákov a netopierov, separovaným zberom odpadov, kompostovaním bioodpadu, využívaním solárnej energie, využívaním dažďovej vody, citlivým prístupom k zeleni a ochranou starých stromov;
17. prezentovať a rozvíjať kresťanskú spiritualitu zodpovedného vzťahu k stvorenstvu – k prírode, v zmysle „chrániť a opatrovať Zem…“ (pápež František), so všetkými plodmi pôdy hospodáriť šetrne, nedrancovať rastliny a živočíchy, ako nám to nariadil Boh, aby sme ich zachovali na našej „matke Zemi“ (sv. František z Assissi) uvedomujúc si, že ako ľudia sme zodpovední za osud celej planéty; (pozri zborník – C. J. Brázda, s.138).
Vyhlásenie Environmentálnej komisie Konferencie biskupov Slovenska o pôde
„Pôda ako Boží dar“, k Medzinárodnému roku pôdy 2015 a ku Dňu sv. Františka Assisského
Environmentálna subkomisia pri Konferencii biskupov Slovenska (ES KBS) na základe záverov Medzinárodnej konferencie o pôde pod názvom „Pôda ako Boží dar“, zo dňa 23. mája 2015 v Ľutine, vydáva nasledovné vyhlásenie a výzvu:
Na Slovensku je mnoho zanedbanej poľnohospodárskej pôdy a na druhej strane mnoho nezamestnaných mladých ľudí, ktorí by mohli podnikať v ekologickom chove zvierat a v pestovaní plodín, rastlín.
Preto:
- Vyzývame obyvateľov Slovenska k ekologickému poľnohospodárstvu a k prírode blízkemu obhospodarovaniu lesov.
Chceme pripomínať dobré príklady farmárskeho hospodárenia s cieľom sprostredkovať kontakty, poradiť a pomôcť
- Vyzývame správcov štátneho aj cirkevného majetku na zabezpečenie dostupnosti nájmu pozemkov pre mladých hospodárov.
V našej dobe sme svedkami úbytku pôdy jej opúšťaním i následkom stavebnej činnosti. Pozemky často obhospodarujú zahraničné firmy. Chceme, aby správcovia štátneho a cirkevného majetku vytvorili možnosti prenájmu pozemkov pre domácich hospodárov, najmä pre mladé rodiny.
- Vyzývame obyvateľov Slovenska k spotrebe domácich poľnohospodárskych produktov.
Je potrebné podporovať domácich hospodárov nákupom ich výrobkov, zakladať domáce spotrebné družstvá a vyhýbať nákupom vo veľkých obchodných reťazcoch, hlavne v nedeľu a počas sviatkov.
Motto konferencie:
„Na Slovensku je mnoho zanedbanej poľnohospodárskej pôdy a na druhej strane mnoho nezamestnaných mladých ľudí, ktorí by mohli podnikať v ekologickom chove zvierat a v pestovaní plodín, rastlín. Táto konferencia chce byť povzbudením v tejto dôležitej práci.“
Medzinárodnú konferenciu o pôde v úzkej spolupráci s Arcibiskupským úradom Gréckokatolíckej cirkvi v Prešove zorganizovala Environmentálna subkomisia KBS. Konferenciu zvolal a zastrešil predseda subkomisie Mons. ThDr. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita. Publikačným výstupom z konferencie je zborník s rovnomenným názvom, v ktorom je uverejnených 20 príspevkov (10 z nich odznelo priamo na konferencii): Babjak, J. (ed.), 2015: Pôda ako Boží dar a jej zodpovedné využívanie v súčasnom svete. Prešov : Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska, Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, 146 s., ISBN 978-80-89543-24-3
Závery a odporúčania z konferencie:
1. zabezpečiť dostatočnú informovanosť potenciálnych záujemcov o podporu mladých farmárov a jednoduchosť formulárov potrebných pre prihlásenie sa do schémy Podpora rozvoja vidieka 2014-2020, ako aj iných schém, napr. podnikateľských zámerov „Mladého pôdohospodára“ (prezentácia M. Barbariča);
2. vytvoriť jednoznačný mechanizmus prideľovania poľnohospodárskej pôdy zo štátneho pozemkového fondu mladým a novým malým gazdom, ak si o to požiadajú; vyriešiť konflikt blokovania dostupnosti pôdy cez predlžovanie zmlúv o nájme agro-(veľko)podnikateľmi;
3. na úrovni legislatívy zabezpečiť, aby sa s pôdou ako Božím darom „nekupčilo“ (v súčasnosti majetní ľudia skupujú pôdu), štátnu pôdu by mal byť schopný odkúpiť iba začínajúci, resp. malý farmár s vlastníctvom pôdy pod 100 hektárov; pôdu vo vlastníctve Cirkvi nepredávať, skôr rozširovať;
4. cirkevnú pôdu chápať ako dôležitý a dlhodobý zdroj potravín, financií, ako aj ekologických služieb pre celé cirkevné spoločenstvo a snažiť sa zabezpečiť jej čo najlepšie využitie s prioritnou podporou rodinných, komunitných fariem (P.Vilček, s. 14);
5. zvýšiť ochranu úrodnej pôdy predovšetkým pre pôdohospodárske účely a nepredávať ju na výstavbu priemyselných parkov, resp. veľkých obchodných reťazcov; pre bezproblémové prinavrátenie poľnohospodárskej pôdy, porastenej náletovými drevinami a kríkmi, jej pôvodnému účelu zosúladiť dikcie časti zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 17 a vyhláška č. vyhlášky č.24/2003 Z .z.) a zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (§3 a § 25);
6. prijať opatrenia, ktoré zachovávajú a rozvíjajú rôznorodosť ekosystémov v krajine, vytvárať priestor pre vysokú biodiverzitu, ktorá posilňuje stabilitu produkčného agro-ekosystému (pozri zborník – I.Vološčuk, s.52; J. Burkovský, s.105; I. Rybár, s. 121);
7. ekologické poľnohospodárstvo chápať ako prioritný spôsob obhospodarovania pôdy v súlade s Božími zákonmi, pre využívanie cirkevnej pôdy by malo byť záväzné (pozri zborník – napr. J. Šlinský, s. 19 (AgroKruh); J. Kaniansky, s.131);
8. pri práci s Rómami brať si príklad z existujúcich úspešných projektov ich zapojenia do poľnohospodárskych aktivít (napr. projekt Barardo, pozri zborník – Š. Straka, s. 27);
9. pri vytváraní legislatívy, ako aj pri samotnom hospodárení prihliadať na zachovanie biodiverzity rastlín a živočíchov a podporovať druhovú rozmanitosť; rešpektovať biotopy v susedstve poľnohospodárskej pôdy; časopriestorovo vhodne zosúladiť práce na poli s rozmnožovaním živočíchov – aby nedochádzalo k zničeniu vývinových štádií hmyzu, vajíčok a mláďat vtákov (napr. pri skorom, resp. pásovitom kosení lúk a pod.);
10. klásť dôraz v materských, základných a stredných školách, ako aj v širokej verejnosti na environmentálnu výchovu prostredníctvom príkladov a zážitkového učenia (vychádzky do prírody, školy v prírode, viacdenné pobyty na gazdovských dvoroch, farmách, cirkevné farmy a pod.), pri ktorom možno zažiť priamy kontakt s prírodou, pôdou, rastlinami, zvieratami a naučiť sa vnímať krásu a hodnotu prírody – stvorenstva okolo nás (pozri zborník – napr. J. Terek, s.52; M. Saniga, s. 100);
11. komunitou podporované poľnohospodárstvo chápať ako novodobý koncept podpory rodinných fariem na Slovensku (prezentácia D. Lešinského + www.cepta.sk – CSA systémy);
12. sprísniť opatrenia na zamedzenie šírenia inváznych druhov rastlín a živočíchov, predovšetkým cieleným využívaním pôdy, v čom by Cirkev mala byť príkladom (pozri zborník – E. Gojdičová, s. 72; J. Terek, s.80);
13. prijať všetky účinné protierózne opatrenia na zabránenie odnosu pôdy a degradácie jej úrodnosti a minimalizovať negatívne vplyvy klimatických zmien (pozri zborník – E. Bublinec a J. Kobza, s. 43);
14. preferovať prírode blízke pestovanie lesných porastov a racionálne využívanie ich produkčných a verejnoprospešných funkcií (pozri zborník – J. Tutka, s. 88);
15. uzákoniť drevo ako strategickú ekologickú surovinu, podporovať spracovanie drevnej hmoty na regionálnej úrovni, prijať podporné mechanizmy na maximálne (komplexné) zhodnocovanie dreva v SR a zakázať/obmedzovať vývoz guľatiny;
16. v rámci cirkevného spoločenstva viesť ľudí k úcte k pôde a jej plodom ako k Božím darom, ako aj k všeobecnej úcte k stvorenstvu ako takému (k všetkým zložkám životného prostredia – pôda, voda, ovzdušie, biota…) a vštepovať tento postoj od útleho veku deťom. Cirkev by mala ísť príkladom praktickými iniciatívami na úrovni jednotlivých farností, napr. budovaním náučných chodníkov, malých chovov tradičných hospodárskych zvierat, podporou hniezdenia vtákov a netopierov, separovaným zberom odpadov, kompostovaním bioodpadu, využívaním solárnej energie, využívaním dažďovej vody, citlivým prístupom k zeleni a ochranou starých stromov;
prezentovať a rozvíjať kresťanskú spiritualitu zodpovedného vzťahu k stvorenstvu – k prírode, v zmysle „chrániť a opatrovať Zem…“ (pápež František), so všetkými plodmi pôdy hospodáriť šetrne, nedrancovať rastliny a živočíchy, ako nám to nariadil Boh, aby sme ich zachovali na našej „matke Zemi“ (sv. František z Assissi) uvedomujúc si, že ako ľudia sme zodpovední za osud celej planéty; (pozri zborník – C. J. Brázda, s.138).