Povolanie chrániť celé stvorenie
Chráňme Krista vo svojom živote, aby sme ochraňovali iných, aby sme ochránili stvorenie! Povolanie ochraňovať sa netýka iba nás kresťanov, ale má dimenziu, ktorá presahuje a je jednoducho ľudská, dotýka sa všetkých. Je to povolanie chrániť celé stvorenie, nádheru stvorenstva, ako to hovorí kniha Genezis a ako nám to ukázal sv. František z Assisi: Znamená to rešpektovať každé Božie stvorenie a prostredie, v ktorom žijeme. Znamená to ochraňovať ľudí, starať sa o všetkých, o každého človeka s láskou, osobitne o deti, starých, o tých, ktorí sú slabší a ktorí sú v našom srdci na okraji záujmu. Znamená to starať sa jeden o druhého v rodine. Manželia sa ochraňujú navzájom, neskôr ako rodičia sa starajú o deti a po čase sa aj deti stanú ochrancami rodičov. Znamená to prežívať úprimné priateľstvá, ktoré sú vzájomným ochraňovaním v dôvere, v rešpekte a v dobrote. V podstate všetko je zverené do ochrany človeku. Je to zodpovednosť, ktorá sa týka všetkých. Buďte ochrancami Božích darov! Keď človek prestane byť zodpovedný, keď sa prestaneme starať o stvorenstvo a o bratov, tak nastane ničenie a srdce začne prahnúť. V každej epoche dejín sú nanešťastie „Herodesovia“, ktorí kujú plány smrti, ničia a znetvorujú tvár muža a ženy. Chcel by som požiadať a prosím všetkých, ktorí zastávajú zodpovedné úlohy v ekonomickej, politickej alebo sociálnej oblasti, všetkých mužov a ženy dobrej vôle: buďme „ochrancovia“ stvorenstva, Božieho obrazu vtlačeného do prírody, ochrancovia druhých, životného prostredia. Nedovoľme, aby nás na púti týmto svetom sprevádzali plány ničenia a smrti! Ale aby sme „ochraňovali“, musíme chrániť aj seba samých! Pamätajme na to, že nenávisť, závisť, namyslenosť znečisťujú život! Ochraňovať znamená byť ostražití voči svojim pocitom a nášmu srdcu, pretože odtiaľ vychádzajú dobré aj zlé úmysly. Tie, ktoré budujú a tie, ktoré ničia! Nesmieme sa báť dobroty a už vôbec nie nežnosti!
V druhom čítaní, svätý Pavol hovorí o Abrahámovi, ktorý „proti nádeji v nádeji uveril“ (Rim 4, 18). V nádeji uveril proti nádeji! Aj dnes pod toľkou šedou oblohou, potrebujeme vidieť svetlo nádeje a dať nádej nám samým. Chrániť stvorenie, každého muža a každú ženu, nežným a láskavým pohľadom, znamená otvoriť horizont nádeje, znamená vytvoriť štrbinu, ktorou prenikne svetlo spomedzi toľkých mrakov, priniesť teplo nádeje! Pre veriaceho, pre nás kresťanov, tak ako Abraháma, ako aj sv. Jozefa, nádej, ktorú prinášame, má Boží horizont, ktorý sa otvoril v Kristovi, je založený na skale, ktorou je Boh.
Ochraňovať Ježiša s Máriou, ochraňovať celé stvorenstvo, ochraňovať každého človeka, osobitne najchudobnejšieho, ochraňovať nás samých: toto je služba, ku ktorej je rímsky biskup povolaný, aby ju vykonával. Ale aj my všetci sme k nej povolaní, aby sme nechali znova zažiariť hviezdu nádeje: Chráňme s láskou to, čo nám Boh daroval!
(Z inauguračnej homílie svätého otca Františka 19. 3. 2013 vo Vatikáne)